PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Náhoda chcela, že som v apríli navštívil koncerty v Bratislave, Prahe, Viedni i Budapešti. A záverečnú čerešničku na tohtomesačnej torte som si vychutnal v Jablonici, v miestom hranatom kulturáčiku – doslova legendárnej destinácii, kedysi „vysunutom pracovisku“ bratislavskej, dávno v kóme ležiacej metalovej scény. Sympatická usporiadateľská zostava vždy dokázala do Jablonice dotiahnuť mená, ktoré sa na Slovensku objavovali viac sporadicky, ako pravidelne (za všetky snáď len vynikajúce vystúpenia FORGOTTEN SILENCE, VUVR či ENDLESS). Bohužiaľ tentokrát si dala Bratislava pauzu, a tak sa publikum skladalo hlavne z miestnej metalovej omladiny, čo sa odrazilo na jeho početnosti (nakoniec však nie až tak nízkej, ako sa zdalo spočiatku) a na atmosfére.
O úvodných dvoch kapelách sa dá povedať, že hrali death a bodka. DMC ho šľahli do coru, moraváci G.O.R.E. ma pobavili hlavne názvom – skratkou, čo podľa kapelných mikín znamená „Grind Of Rising Emotion“. Kto vie, čo to znamená, nech sa prihlási. Kotol o počte 0-7 ľudí a svetlo v sále naznačili, že to pravé „vymývanie mozgov“ ešte len začne. Napriek tomu, že od BAD FACE nemôžem povedať oveľa viac, než o predošlých dvoch kapelách, musím kvitovať aspoň snahu o melodickejší „spev“. Prostredie v sále konečne začalo pripomínať koncert, kelímky sa (nie len) na stoloch hromadili a pod pódiom sa začali objavovať prvé vrtule.
Prvé z väčších mien, FLESHLESS, si už vyslúžili slušnú odozvu. Dve gitary a absentujúca basa trochu zmenili doteraz stereotypný dojem, kanálny vokál, permanentná sypačka a slušný zvuk sa premietli do veľmi vrelého prijatia. Zato nasledujúca INSANIA to mala ťažšie. Jednak sa nevydaril zvuk, druhak si Poly do Jablonice nezabudol priniesť chrípku, čo sa zreteľne podpísalo na jeho výkone. Setlist bol podobný tomu, ktorým astrálna hardcorová hydra rozohrievala publikum pred brnenským koncertom KILLING JOKE, došlo akurát na zopár „písniček“ naviac. Bol som milo prekvapený lepšiacou sa atmosférou, zdá sa, že aj pomerne ťažšie stráviteľná produkcia INSANIE má svoje verné publikum. Tento fakt Poly viackrát pozitívne komentoval, nezabudnúc zdôrazniť, ako je rád, že návštevníci neostali doma sledovať hokej. To samozrejme nevedel, že minimálne ja som si aspoň v pauzách medzi kapelami chodil odskočiť do auta popočúvať priamy prenos, kým v sále mi k tomu istému poslúžil aspoň WAP na mobile.
Po INSANII sa zhruba o pol dvanástej rozbalila osmička počúvajúca na meno SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY, hlavná hviezda večera. Slušne podgurážené publikum, v neskorej nočnej hodine jasne rozdelené na tých, ktorých alkohol posilnil a tých, ktorých skôr utlmil, rozpútalo vskutku úctyhodné peklo pod pódiom. Vďaka pomerne ťažšej koordinácii pohybov tanečníkov som si moje reportérske povinnosti musel plniť z pomerne úctivej vzdialenosti. Aj tak mi neušiel fakt, že SSOGE sú stopercentne vyhratou kapelou, z ktorej v dobrom slova zmysle vytŕčajú výkony oboch vokalistov (hlavne Hrncov murmur je naživo ešte kvalitnejší, ako na doske) a samozrejme sláčikovej sekcie Siki-Novi. Dobrá správa je, že skladby zo všetkých dosiek naživo koexistujú bez najmenších problémov. Keďže pán zástupca šéfredaktora sa nechal počuť, že na Metalopolis máme „přesajlentováno“, tak pre detaily odkážem na čitateľa na plzenský report a zdôrazním, že publikum bolo evidentne spokojné, čoho najlepším dôkazom bolo vynucovanie si prídavku výkrikmi „Ukaž kozy!!!“ a „Svlíkni se!“.
O štvrť na dve ani zďaleka nebol koniec; bohužiaľ z PORTIKUS som si doprial len zvukovú skúšku a slovenských Marduk THE CRYPT som sa rozhodol vypustiť z programu úplne. Ale som presvedčený, že aj o tretej ráno si ich početní warpaintami vybavení diváci vychutnali až-až.
Akcie podobného charakteru majú vždy svojskú atmosféru, omnoho spontánnejšiu, ako stretnutia akademických a znudených mestských fanúšikov tvrdého kovu. Kolorit jablonických Brainwashingov má tradične bližšie k letným festivalom, ide o príjemné spestrenie bežného stereotypu. Pevne dúfam, že si do kulturáku na križovatke znovu nájdu cestu aj Bratislavčania, a tradícia sa podarí udržať – či už po stránke kvality programu, alebo návštevnosti.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.